Einreichungen im Rahmen des Gesetzes 307/2014 BGB Online kamera

MILITÄRWÄLDER
UND -VERMÖGEN DER SR, S.U.

Štátni lesníci plánovali začiatkom leta letecky a pozemne striekať dubové lesy proti húseniciam mníšky veľkohlavej. Podľa ekológov by išlo o necitlivý zásah, ktorý by ohrozil motýle. Časť verejnosti sa postavila proti postrekom, čo prispelo k tomu, že sa zastavili. S húsenicami si napokon zrejme poradí príroda, ich populáciu napadla huba Entomophaga maimaiga. Aký je však pohľad lesníkov na postreky? Prečo na ich význame stále trvajú? Zhovárali sme sa s lesníkom Jánom Juricom, generálnym riaditeľom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR.


Ján Jurica Autor: Andrej Barát, Pravda

Stále plánujete striekať dubiny, ktoré sú vo vašej správe?

Pokúsim sa počas celého rozhovoru vyjadrovať čo najzrozumiteľnejšie a zámerne sa vyhnem niektorým odborným výrazom, aby tomu ľudia porozumeli. Tento rok postrekovať pravdepodobne už nebudeme, lebo húsenice spôsobili na tých plochách holožer (zožrali veľkú časť listov, pozn. red.). Už nemá význam použiť prípravok Biobit XL, pretože húsenice ho musia skonzumovať, prípravok spôsobuje rozklad vnútorných orgánov. No húsenice sú teraz v takom štádiu, že prijímajú menej potravy. Aj Národné lesnícke centrum nám potvrdilo, že použitie prípravku by bolo neefektívne a bezvýznamné.

Nebolo by to neefektívne skôr z toho dôvodu, že húsenice medzičasom vykynožila huba?

Zatiaľ to nie je potvrdené. Sledujeme to. No aj tak, podľa našich zistení 20 percent húseníc prežilo. Čiže na budúci rok bude znova kalamitný stav. Pred 15 rokmi sa používali prípravky na báze cypermetrínu, čiže tvrdá chémia. V roku 2005 sme použili biologický prípravok Biobit XL, čo bola pozitívna zmena. Použili sme ho úspešne na 130 hektároch. A vtedy občania ani zoskupenia voči tomu nič nemali. Okresný úrad v Senici by nevydal rozhodnutie, ak by sa vtedy ľudia proti tomu postavili. Po 14 rokoch už aj ten biologický prípravok nie je prijateľný pre určité skupiny obyvateľstva. Takýto istý prípravok chcel teraz použiť Bratislavský samosprávny kraj proti ==== komárom. ====

Áno, ale tiež sa proti tomu zdvihla vlna odporu, či ho použiť, alebo nie.

Diskusia prebieha skôr o tom, či majú použiť tvrdú chémiu, alebo biologický prípravok. Voči biologickému prípravku som nezaznamenal odpor. Ten sa však už nedá použiť, pretože nepôsobí na dospelý hmyz, iba na larvy. Teraz sa diskutuje o tom, či použiť na dospelé komáre tvrdú chémiu na báze cypermetrínu. Čítal som v správach, že ju použijú v okrese Dunajská Streda.

A je podľa vás správne používať takéto látky?

Nie. Veď ja nehovorím, že treba používať tvrdú chémiu. No ak by sa biologický prípravok aplikoval včas, nemusela by sa tvrdá chémia použiť. To je aj prípad Šenkvického hája alebo Martinského lesa (dubiny, ktoré štátni lesníci chceli striekať). Ak by nedošlo k blokáde postrekov, tak nemusel byť spôsobený holožer.

No povedali ste, že sa preveruje, nakoľko si s húsenicami poradila huba, koľko húseníc prežilo. Povedali ste, že 20 percent…

…to len odhadujeme. Nie je to presné číslo. Nikto nevedel, že máj bude bohatý na zrážky, čo umožní hube, aby sa takto rozmnožila. Po minulé roky bolo stále sucho. My nemôžeme čakať na vývoj počasia. Chceli sme robiť preventívny postrek.

Ale prečo ste chceli lesy striekať? Aký to malo mať význam?

Pretože ide o chránené územie v 2. stupni ochrany. Ide o biotopy európskeho významu, ako sú eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku, teplomilné panónske dubové lesy a panónsko-balkánske cerové lesy. Okrem chránených druhov hmyzu – potemník pasienkový a modráčik stepný sa tu nachádzajú aj rastliny, stromy. A našou úlohou bolo ochrániť tieto stromy, ktoré majú 70 rokov. Tiež sú súčasťou chráneného územia, nie sú mimo.

To je pravda. Ale mníška stromy nezabije. Síce zožerie všetky listy, ale stromy si listy po nejakom čase znova nahodia. Tento proces prebieha v prírode dlhodobo, prečo do toho zasahovať?

Ide o preventívne opatrenie, ktoré sa robí minimálne 50 rokov. A to z toho dôvodu, že v minulosti došlo k takému výraznému odlisteniu a holožeru, že to spôsobilo uhynutie porastov. Preto sa tomu hovorí preventívne opatrenie, aby sme zabránili úhynu. Nikto nevie predpovedať, aký veľký bude holožer a či to dub prežije. Dub navyše potrebuje pre svoj vývoj trojnásobné množstvo vody ako väčšina ostatných drevín. Pri súčasnom nedostatku vody a podpriemerných zrážkach sme nevedeli odhadnúť, že máj bude bohatý na zrážky.

Ale naozaj máte také skúsenosti z minulosti, že dubov zahynulo veľa? Polovica, 70 percent?

Na toto vám neviem odpovedať. Chemické alebo biologické postreky sa v minulosti robili z toho dôvodu, aby sa zabránilo škodám. Sú preventívnym opatrením proti tomu, aby strom uhynul. A aby neprišiel o úrodu žaluďov. Húsenice skonzumujú aj kvety. Ak nebude úroda žaluďov, nezabezpečí sa obnova lesa. Strom navyše stratí prírastky.


Dubový les Dubový les | Autor: Andrej Barát, Pravda

To, že stratí prírastky, znamená, že v danom roku bude letokruh užší. V tom jedinom roku. Jediný letokruh. Predstavme si spílený kmeň s letokruhmi, niektoré merajú ani nie jeden milimeter. To je naozaj taký významný úbytok dreva?

V tejto situácii to pre nás nie je dôležité. Nám išlo o to, aby sme tieto lesné porasty ochránili pred zničením alebo poškodením. Nám nejde o stratu prírastku. Nám ide o to, aby sme zachránili lesný porast. Na Záhorí dochádza k masívnemu usychaniu stromov, napríklad borovíc. Čo je aj kvôli nedostatku spodnej vody, ktorá klesá vplyvom nižších zrážok za posledné obdobie. Deficit vody je obrovský.

Stále zdôrazňujete, že chcete chrániť les. Ale les nie sú len stromy. To je aj pôda, hmyz, vtáky, zvieratá. A dubiny predstavujú tie najpestrejšie lesné spoločenstvá, aké na Slovensku máme. A to vďaka tomu, že dubiny nerastú ako smrečiny mimo prirodzeného areálu. Aj keď niektoré dubiny boli vysadené, rastú tam, kde by prirodzene rástli. Nenastala by podľa vás väčšia škoda v biodiverzite tým, žeby ste postrekmi zahubili ďalšie húsenice okrem mníšky veľkohlavej?

Takýto postrek sme urobili v roku 2005 na ploche zhruba 130 hektárov, postriekali sme celý Šenkvický háj. To, že sa tam teraz nachádza množstvo chránených živočíchov je odpoveďou. Postrekom sme nespôsobili skazu ekosystému, ale sme ho podporili v tom, aby sa znova obnovil. Tie duby tam rastú 70 rokov a viac. Ak dôjde k ich uhynutiu, bude treba čakať ďalších 70 rokov. A musí to urobiť človek. Tak, ako to urobil pred 70 rokmi, keď ich obnovil do takej podoby, ako sú teraz. Tým, že ich vychovával, staral sa o ne. To je podľa mňa vysoká hodnota nás lesníkov, ktorú nikto nevníma. Že ten ekosystém, ktorý chceme všetci chrániť, sme vybudovali my lesníci. Za 70 rokov. Ide o zalesnenie, starostlivosť, výchovu. A súčasťou je aj vykonanie preventívneho postreku. Ak by sme ekosystém v roku 2005 Biobitom XL zničili, tak teraz by sme nemali čo chrániť. A nebol by taký záujem o tento ekosystém.

Lenže ubehlo 14 rokov. To mi chcete povedať, že toto je dôkaz, že sa tam nič nestalo? Veď za 14 rokov sa tam všetky tie motýle a húsenice mohli vrátiť. Robili ste si nejaký monitoring, či tam nedošlo k úhynu ostatných húseníc? Či bol prípravok naozaj selektívny?

Celý preventívny zásah je robený ako súbor opatrení, ktoré navrhujú odborníci, entomológovia z Národného lesníckeho centra, ktorí sa tomu venujú. Tak sa to robilo v roku 2005. Teraz bol náš postrek plánovaný od 6. mája do 20. mája, keď sa vyvíja larva mníšky veľkohlavej. Húsenice ostatných chránených druhov motýľov sa začínajú vyvíjať až od začiatku júna, to vám potvrdí aj pán Michal Wiezik. Biobit XL má účinnosť približne sedem dní. To znamená, že húsenice chránených druhov by nemali byť napadnuté ani poškodené uvedeným prípravkom. (Oslovili sme ekológa Wiezika, aby nám to potvrdil. Odpovedá: „Určite by to zasiahlo európsky významný druh mory, pravdepodobne aj ďalšie druhy motýľov. Je tam obrovské riziko, špeciálne v súvislosti s výkyvmi počasia. Úhynu iných, necieľových druhov sa zabrániť nedá.“). A navyše, nikto nepotvrdil výskyt týchto chránených druhov. Tu máme stiahnuté (listuje v papieroch) informácie z komplexného informačného systému Štátnej ochrany prírody, čo sa nachádza a čo zistili v Martinskom lese. Tieto chránené druhy tam neboli potvrdené. My vykonávame činnosti na základe platnej legislatívy a stanovísk odborných inštitúcií, ktoré majú odbornosť, vedomosť a skúsenosť.

Tu si dovolím jednu poznámku. Nejde o dubiny. No Štátna ochrana prírody viackrát urobila monitoring salamandier v lokalite Snoža pri Bartošovej Lehôtke. Pozývali ich tam obyvatelia obce, sami ich narátali okolo 100, 200, chceli, aby sa toto územie nejako chránilo. V zápisoch z oficiálnych monitoringov sa však píše, že salamandra sa našla v počte nula až päť kusov. Alebo sedem kusov. Nedávno som tam bol a sám som ich vo veľkej rýchlosti a amatérskym spôsobom narátal 57. Rozumiem vášmu argumentu, opierate sa odborné inštitúcie, no toto uvádzam ako konkrétny príklad, že zrejme nie každý monitoring je dôsledný. Opýtam sa teda inak. Lesy, o ktoré sa staráte, nepatria vám. Ste len ich správcami. Patria ľuďom, keďže sú to štátne lesy. Pýtali ste sa na ich názor?

Práve preto, aby sme ľuďom vysvetlili o čo ide, sme v Šenkviciach v kultúrnom dome v spolupráci s pánom starostom pred vykonaním pozemných postrekov pripravili panelovú diskusiu. Odprezentovali sme tam našu činnosť a vysvetlili, v čom bude spočívať postrek, ako ho budeme vykonávať, akú látku použijeme.

Aký ste mali pocit z ľudí, ktorí tam prišli?

Myslím si, že obyvateľov tam nebola väčšina. Boli to skôr občania, ktorí chceli vysloviť svoj zásadný nesúhlas s vykonaním postreku, bol tam aj pán Wiezik, ešte jeden pán dôchodca zo Slovenskej akadémie vied. Rád by som však uviedol na pravú mieru, že sme nemali obavu odkomunikovať problematiku občanom. Vojenské lesy iniciatívne zvolali panelovú diskusiu.

A bolo to len informatívne stretnutie alebo ste si prišli vypočuť aj názor?

Samozrejme, že nás zaujímal názor. Celé to trvalo asi tri hodiny. Naša prezentácia bola krátka, trvala možno 20 minút, potom sa diskutovalo, odpovedalo sa priamo na otázky.

Ale ako ste už povedali, zaregistrovali ste na tomto stretnutí skôr odpor voči postrekom…

V prevažnej miere skôr áno.

A bolo to pre vás relevantné?

Samozrejme. Ak zhromaždíte ľudí a chcete počuť ich názor, musíte si z toho urobiť aj záver. Pre nás bolo zrejmé, že ľudia s tým nebudú súhlasiť. Pozvali sme aj pracovníkov z ministerstva životného prostredia. Priamo na akcii oznámili, že Štátna ochrana prírody pravdepodobne vydá zamietavé stanovisko k aplikácii Biobitu XL. Následne Slovenská inšpekcia životného prostredia našu činnosť zastavila vykonaním štátneho dozoru.

Aj ste ten prevažujúci nesúhlas nejako reflektovali?

Nesúhlas by znamenal to, že by sme nevykonávali postrek na celej ploche, ale naozaj len na tých najväčších ohniskách, ktoré sa nachádzajú v Šenkvickom háji. Výmera plochy, kde by sa aplikoval prípravok Biobit XL, by klesla z pôvodných 40 hektárov na možno desať hektárov.

Vy ste chceli striekať viac ako 40 hektárov. Spomínali ste 130 hektárov.

Prvá žiadosť bola na 127,36 hektára. Potom na základe výsledkov panelovej diskusie sme to znížili na 40 hektárov. Potom v zmysle zákona o ochrane prírody iba na ohniská, ktoré mali dohromady asi desať hektárov.

Ten nesúhlas pre vás neznamenal, že by ste úplne zrušili postreky?

Nie. Ale radikálne by sme znížili výmeru.

Riaditeľ divízie bioekonomiky švédskeho výskumného inštitútu RISE Marco Lucisano povedal, že pre krajiny bohaté na lesy je jednou zo správnych ciest moderné lesníctvo. Také, ktoré berie do úvahy vzťah ľudí k prírode a dokonca aj vzťahy medzi zvieratami, organizmami, ktoré tam žijú. Súhlasíte?

To my robíme. To je naše hlavné poslanie. Udržiavanie rovnováhy celého ekosystému. Tým, že zabezpečujeme mimoprodukčné aj produkčné funkcie lesa. To je naša základná úloha. Nepovedal nič také, čo by sme nerobili.

Ale ako do tejto predstavy podľa vás zapadajú postreky, ktoré narúšajú vzťahy medzi organizmami a môžu ohroziť biodiverzitu?

Asi treba povedať, čo je hlavnou súčasťou ekosystému, čo je vedľajšou a čo je súčasťou ekosystému ako celok, bez čoho nemôže existovať. Nikto si nekladie otázku, prečo duby, na ktorých je spôsobený holožer, nevyrobia ani jednu molekulu kyslíka? Prečo nie sú teraz schopné zadržiavať vodu? Nebude na nich žiadna úroda, žiadne žalude. A chránené druhy motýľov sa takisto nemajú kde vyvíjať, keďže duby nemajú listy. Každá minca má dve strany. Chceli sme zachrániť dubiny preto, aby plnili svoju funkciu, aj mimoprodukčnú.

Vedci nevedia vysvetliť, prečo dochádza k premnoženiu mníšky veľkohlavej. A prečo sa to opakuje. Deje sa to totiž každých šesť, sedem rokov. Ide o cyklus, ktorý je s dubinami odjakživa spätý. Prečo by sme ho nemali rešpektovať, ak je to niečo, čo je tu tisícky rokov?

Súhlasím s vami. Ale treba si uvedomiť jednu vec. Človek aktívne mení prostredie. A asi sa zhodneme na tom, že klimatické zmeny nevznikajú bez zásahu človeka. Práve náš spôsob života je spoluzodpovedný za zmeny na planéte. Aj súčasný deficit zrážok je zapríčinený tým, že našu planétu meníme. A nie je možné nechať človeka pôsobiť na planétu takým istým spôsobom ako doteraz a povedať, aby sa s tým príroda vyrovnala sama. Myslím si, že to nie je správne. Preventívny postrek sme chceli vykonať preto, aby sme stromom pomohli. Nikto vám nezaručí, že to strom zvládne. Ak si pozriete video na facebookovej stránke Národného lesníckeho centra, v uvedených lokalitách došlo k holožeru už aj na mladých dubových stromčekoch, ktoré to nemusia zvládnuť ako starý strom. Dôležité je, aby sme z ochrany nevyberali len určité druhy, čerešničky z torty, ale aby sme sa pozerali na ekosystém celkovo. Systémovo. Podobné je to aj s chorým človekom. Lieky majú určite aj negatívne účinky, ale celkovo pomáhajú organizmu liečiť sa. A my sme chceli preventívnym postrekom zabrániť tomu, aby došlo k zničeniu celého ekosystému.


Húsenica a dospelý jedinec Húsenica a dospelý jedinec | Autor: Andrej Barát, Pravda, Didier Descouens

Povedali ste, že chcete chrániť celý ekosystém. Mníška doňho nepatrí?

Samozrejme, že patrí. Mníška sa v ňom neobjaví po siedmich rokoch, ona v ňom stále žije, iba sa premnoží. My nie sme proti žiadnemu druhu, to je mylná predstava. V prírode sa pohybujeme každý deň. Staráme sa o ňu. Sme však vnímaní len negatívne, cez predaj dreva. Väčšina lesníkov vníma svoju prácu ako poslanie. Ide im o to, pomôcť udržať rovnováhu v prírode. Pomôcť prírode v takých situáciách, ako je premnoženie mníšky.

Zdôraznili ste klimatickú zmenu. Nemali by sme to nechať na prírodu a prirodzený výber? Holožer prežijú len tie najsilnejšie jedince, tie najsilnejšie duby, ktoré zvládnu aj zrážkový deficit. Nebude toto lepšie pre les, ak tam zostanú len tie najodolnejšie jedince a tie sa budú ďalej množiť?

Možno to poviem tvrdo. Nemôžeme chcieť od prírody, aby sa v nej uplatňovala Darwinova teória, keď ju tak vážne ovplyvňujeme. Aj my sme súčasťou prírody, nie sme niečo mimo. Ak vyžadujeme od prírody, aby prežil len najsilnejší jedinec, tak by sme sa tým mali riadiť aj my. Čo je v dnešnej dobe neprijateľné.

Asi vám nerozumiem, ako to súvisí s lesom.

Nenechávame ľudí na samovývoj. Nenechávame ľudstvo na prirodzený výber. Máme lekársku starostlivosť, staráme sa o zdravie. Ani prírodu by sme nemali nechávať na prirodzený vývoj, pretože ju ovplyvňujeme. Preto potrebuje našu pomoc.

Ale príroda nie je ľudská spoločnosť. My sme tú prírodu nevytvorili. Pomáhať jej znamená ďalej ju ovplyvňovať. Nespočíva správna cesta skôr v tom, že ju nebudeme ovplyvňovať?

Nenazýval by som pomoc ovplyvňovaním. Ak by sme prírode nepomáhali, tak vzniká isté riziko. A nikto nevie predvídať, ako to skončí. Postupy, ktoré uplatňujeme, sú veľmi staré. Siahajú do dôb, keď človek začal výrazne ovplyvňovať prírodu. Tereziánsky lesný poriadok je starý 250 rokov. A už ten zadefinoval, ako sa má postupovať pri hospodárení v lese tak, aby sa les zachoval. Aby sa neničil.

Čo všetko je v portfóliu vojenských lesov okrem ťažby dreva?

Vojenské lesy a majetky SR sú organizáciou, ktorej zakladateľom je ministerstvo obrany. Našou prioritou je trvalo udržateľne hospodáriť na zverených lesných pozemkoch, vo vojenských priestoroch a na územiach, kde sa nachádzajú vojenské objekty. Snažíme sa dodržiavať platnú legislatívu v oblasti starostlivosti o les a následne spolupracovať s ministerstvom obrany. Za týmto účelom sme zriadení. V otázke spomínate ťažbu dreva, akoby to bola naša nosná téma. No ide len o súčasť našej činnosti. Našou hlavnou úlohou je trvalo udržateľne hospodáriť v lese a zabezpečovať produkčné a mimoprodučné funkcie pre spoločnosť.

V týchto lesoch sa pohybujú vojaci. Ale aj bežní občania. Je to tak?

O pohybe občanov vo vojenských obvodoch alebo v iných územiach pojednáva zákon o vojenských obvodoch. V ňom je presne definované, za akých podmienok môžu občania vstupovať do týchto priestorov. Je to zverejňované aj na internetovej stránke ministerstva obrany.

Bolo by v poriadku, ak by ste tam robili postreky a teraz by sa tam pohybovali nejakí hubári?

Tak to by som sa chcel vrátiť k rozhovoru, ktorý ste robili s pánom Wiezikom o postrekoch. V úvode sa píše – namiesto pekných zážitkov si ľudia zo slovenských dubových lesov môžu priniesť podlomené zdravie. S tým, že ani netušia, že im lietadlá môžu sypať na hlavy chemikálie. Toto by som chcel objasniť. Nie je to tak, ako to bolo v tomto rozhovore prezentované. Predovšetkým, nestalo by sa, že by mali podlomené zdravie. Pretože by sme aplikovali biologickú látku, ktorá je pre človeka minimálne škodlivá. Biobit XL. Prípravok s rovnakou účinnou látkou chcel teraz Bratislavský samosprávny kraj aplikovať proti larvám komárov, dokonca aj do rezervoárov pitnej vody. Ak sa takto môže aplikovať táto látka, ľudia by nemali podlomené zdravie. Navyše, splnili by sme si všetky náležitosti, ktoré s vykonaním biologických postrekov súvisia. Oznámili by sme to v obciach – verejným oznámením v rozhlase. Oznámili by sme to v krajoch daných lokalít, kde by sme aplikovali postrek. Mali sme pripravených aj zamestnancov na prístupových cestách, ktorí by v čase aplikácie postreku ľuďom vysvetľovali, že nemajú ísť na dané územia. Že sa tam vykonáva postrek. Ak by došlo k zmene počasia, tak by sme to všetko znova zopakovali.

Nepoužili ste výraz – biologická látka, ktorá nie je škodlivá pre človeka. Povedali ste – ktorá je pre človeka minimálne škodlivá. Čiže nie je tam úplná neškodnosť. Aj napriek opatreniam, ktoré by ste urobili, rozhlas, tabule, predstavte si človeka, ktorý chodí do nejakej lokality na huby celý život. Odstaví auto, vojde do lesa v čase, keď sa robia postreky. Všetko by bolo v poriadku?

Táto látka nie je taká agresívna ako tie, ktoré sa používali proti premnoženiu mníšky v minulosti. Biobit XL je momentálne v tomto prípade najmenej škodlivá látka pre človeka, lepšiu nepoznám. Pred rokom 2005 sme používali látky na báze cypermetrínu, čiže Karate. Potom tam bola látka Nematid, ktorá zabraňovala tvorbe chinínu. Zopakujem to ešte raz, Bratislavský samosprávny kraj chcel túto látku aplikovať do rezervoárov pitnej vody.

A je to podľa vás správne, že sa použije do rezervoárov pitnej vody?

Kým sa takáto látka dostane na trh, je to mimoriadne zložité. Podobne ako pri liekoch musí prejsť cez množstvo odborných inštitúcií, ktoré ju skúmajú, či je vhodná, alebo nie. Súhlas s jej používaním udeľujú vzdelaní, skúsení ľudia a odborné organizácie.

Na štítku látky Biobit XL, ktorú označujete za najšetrnejšiu z tých, ktoré sa dajú použiť, je uvedené, že človek by mal používať ochranné rukavice, rúško, čižmy. Mal by sa jednoducho chrániť pred kontaktom s touto látkou. Je v poriadku dávať to do rezervoáru pitnej vody? Je v poriadku dávať to do lesa?

Spoločnosť funguje na základe určitých pravidiel a princípov, ktoré dodržiavame všetci. Ak bola látka Biobit XL odobrená na používanie, tak musela prejsť cez systém schvaľovania, výskumu aplikácie. Ak to odborníci schválili, tak to urobili s vedomím, že sa to naozaj môže používať. Táto látka poslúži na to, aby sme zabránili poškodeniu alebo zničeniu ekosystému.

Vy by ste si tento Biobit XL nasypali do vlastnej studne?

Ale to sú také otázky. Keď idete do supermarketu a kúpite si ľubovoľný chemický prípravok, takisto sú na ňom upozornenia, čo musíte urobiť, aby ste predišli poškodeniu zdravia, máte používať rukavice, ochranné rúško. Nezhovárajme sa potom len o Biobite XL. Koľko podobných látok musíme denne prijať alebo spotrebovať, aby sme mohli existovať. Nevyberajme zo systému iba veci, ktoré sme vypichli. Pozrime sa na to globálne. Čo všetko je dôležité pre to, aby sme mohli existovať tak, ako existujeme.

Teraz nerozumiem. Je dôležité používať chémiu, aby sme mohli existovať?

Nie. A ja by som bol rád, ak by sme ju nepoužívali. Ale je možné pri súčasnom živote nepoužívať chémiu? Zoberte si polia v okolí Šenkvického hája, kde sme chceli aplikovať Biobit XL. Kolegovia farmári na nich použili minimálne jeden alebo dva postreky, aby tie plodiny, ktoré tam pestujú, vyrástli. Argument kolegov ochranárov znie, že les nie je pole. Ale chemické látky sa aj tak dostanú do lesa, keď je v úzkom kontakte s poľom. Chráneného motýľa nemôžete zastaviť na hranici lesa, aby nešiel na pole. Vysvetlime si veci systémovo. Biobit XL je podľa mňa cestou, ako pri najnižších škodách zabezpečiť rovnováhu ekosystému.

Ale to už nemôžeme ďalej hospodáriť v lesoch a na poliach bez toho, aby sme používali chémiu?

Neviem, či viete, koľko percent chémie sa použije v lesnom hospodárstve z celkového množstva použitej chémie na celom Slovensku.

Viem, je to veľmi nízke percento v porovnaní s poľnohospodármi (len 0,3 percenta pesticídov použitých na Slovensku sa aplikuje v lesoch). Ale v každom prípade, to sa naozaj nezaobídeme bez chémie pri hospodárení v lese?

Pri takýchto kalamitných premnoženiach, aké spôsobuje napríklad mníška veľkohlavá alebo lykožrút, ak nevymyslíme nové postupy, budeme musieť stále používať chemické prípravky. V poľnohospodárstve takisto, určite pri veľkoplošnom pestovaní plodín. Myslím si, že nemusím vysvetľovať, že je to normálne.

Tak sa vás znova spýtam, vy by ste si ten Biobit XL dali do vašej vlastnej studne a napili by ste sa z nej?

Nemám vlastnú studňu.

Nasypali by ste si to do pohára s vodou a vypili by ste to?

Ak bude aplikovaný ten Biobit XL do rezervoárov pitnej vody, tak ho asi aj ja budem piť.

A budete s tým súhlasiť?

Veď žijeme v spoločenstve, v určitom systéme. Rešpektujem pravidlá, rešpektujem legislatívu. To znamená, že keď ľudia, ktorí zastupujú štát, spoločnosť, odborníci potvrdia, že je to v poriadku, tak tú vodu budem piť. Mám si teraz kupovať minerálku, keď sa dozviem, že bude Biobit XL aplikovaný do vody? Do vody sa aplikuje aj chlór. To asi nespochybňujete, a to je tiež chemická látka. Ale vrátil by som sa ešte k leteckým postrekom. V rozhovore s pánom Wiezikom uvádzate, že sú zakázané v celej Európskej únii. No napríklad Rakúšania pri rieke Morave aplikovali podobnú látku proti komárom pred niekoľkými týždňami. Letecky.

To spomínate ako príklad toho, že keď to môžu robiť Rakúšania, prečo by sme to nemohli robiť aj my?

Áno. Letecké postreky nie sú až taká hrozba. Nechcem vyvolávať bojovú náladu. Hoci celé je to už aj tak o napätí v spoločnosti. Biobit XL je naozaj biologický prípravok, nie je to tvrdá chémia na báze cypermetrínu, ktorá sa bude teraz aplikovať v okrese Dunajská Streda. Tomu sa dalo predísť. V okolí Šenkvického hája sú vinári, ovocinári. Ak húsenice mníšky napadnú ich kultúry, tak budú podľa mňa aplikovať tvrdú chémiu. Aj tomuto sa dalo predísť, ak by sme vykonali preventívny pozemný postrek Biobitom XL. Ale to všetko je názorová hra o to, čo je v danom ekosystéme významnejšie.

Pardon, ale mne sa nezdá, že tu ide o to, čo je dôležitejšie z ekosystému. Ale skôr o to, že ekosystém je dôležitý ako celok a mníška doň patrí. Rovnako patrí do ekosystému aj to, že niektoré duby zahynú. Niektoré to neprežijú. Alebo sa mýlim?

Samozrejme, že to doň patrí. Ale duby by nemuseli zahynúť. Ľuďom prekáža, že lesníci ťažia stromy. Následne sa realizuje predaj dreva. Ak ide o chránený druh motýľa, tak sú stromy zrazu druhoradé, už nie sú také dôležité. Na celý ekosystém sa však treba pozerať komplexne.


Zdroj: Andrej Barát, Pravda, 25.7.2019
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/520184-jurica-dnes-verejnosti-prekazaju-v-lesoch-aj-biologicke-postreky/

Z času na čas zíďte z vyšliapaného chodníka a straťte sa v lese. Môžete si byť istí, že nájdete čosi, čo ste predtým nikdy nevideli.

/ Alexander Graham Bell /

MILITÄRWÄLDER UND -VERMÖGEN DER SR, S.U.

Die gegenwärtigen MuV SR (VLM SR) entstanden nach der Trennung der Tschechoslowakei im Jahr 1993 mit dem Sitz in Pliešovce. Das Unternehmen entstand für den Bedarf der effektiven und ökologischen Bewirtschaftung des forst- und landwirtschaftlichen Bodens in den Militärübungsräumen der Armee der SR. Das Unternehmen wirtschaftet auf einer Fläche von 65 431 ha Waldboden mit einer jährlichen Förderung von ca. 300 000 m3. Das staatliche Unternehmen wird durch die Generaldirektion und drei Werke in Malacky, Kežmarok und Kamenica nad Cirochou gebildet.

G.D. Pliešovce
Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce

Tel.: +421 45 5306 101
Fax: +421 45 5306 102
Email: sekretariat@vlm.sk

N.L. Malacky
Zámocká 7, 901 01 Malacky

Tel.: +421 34 7954 202
Fax: +421 34 7954 205
Email: sekretariat.ma@vlm.sk

N.L. Kežmarok
Gen. Štefánika 26, 065 03 Podolínec

Tel.: +421 52 4663 601
Fax: +421 52 4663 612
Email: sekretariat.kk@vlm.sk

N.L. Kamenica nad Cirochou
Osloboditeľov 131, 067 83 Kamenica nad Cirochou

Tel.: +421 57 7590 501
Fax: +421 57 7590 500
Email: sekretariat.kc@vlm.sk

Mehr Info Einreichungen im Rahmen des Gesetzes 307/2014 BGB