Einreichungen im Rahmen des Gesetzes 307/2014 BGB Online kamera

MILITÄRWÄLDER
UND -VERMÖGEN DER SR, S.U.

"40 lieskových orieškov, 22 vlašských orechov, 128 semienok zo šišiek, 10 kusov sušených hríbov...", takto si veverička Mandlička kontrolovala svoje zásoby. A hoci bolo ešte horúce leto, ona už teraz myslela na krutú zimu. Kým sa ostatné veselé veveričky naháňali po lese a stvárali kadejaké šibalstvá, Mandlička poctivo prehľadávala les a zháňala potravu. Pobehovala po lese, skákala po stromoch a nazrela do každej jamky na zemi a dierky v strome, či tam nenatrafí na oriešok, jadierko alebo semienko, ktoré by tam zaniesol vietor. Vždy keď zazrela vo veľkom lese nový krík alebo strom so šiškami, bežala k nemu ako o život, až jej huňatý ryšavý chvostík len tak poskakoval. Potom pod ním vyzbierala všetky chutné plody do malej kapsičky, ktorú pre ňu ušila mamka veverica, a s plným nákladom sa pomaly vracala do svojho brlôžka na vysokom smreku. Doma vyložila náklad, znova všetko prepočítala a zas bežala do lesa.

Ostatné veveričky len nechápavo krútili hlavami a volali na ňu: "Hej, Mandlička, poď sa s nami konečne zahrať. Veďže už toľko nepracuj, do zimy je ešte ďaleko. Keby si videla čo sme........" Ale Mandlička ich nepočúvala, len pokrútila hlavou, zamávala svojim chvostíkom a zas zmizla medzi stromami. Veď našla nové miesto, kde bolo treba vyzbierať všetky plody lesa a jej malá kapsička na jedenkrát nestačila. V ten deň sa na nové miesto vrátila až trikrát. "Dnes som odviedla skvelú prácu", pochválila sa sama. "Teraz sa konečne môžem ísť zahrať s ostatnými veveričkami." Vyliezla zo svojho brloha a ponáhľala sa za ostatnými. Ale čo to? Nech sa pozrela napravo či naľavo, nikde nevidela svojich kamarátov. "Kde len môžu byť?", premýšľala. "Halóóó, kde ste všetci," volala po lese a skákajúc z konára na konár nazrela do každej veveričej diery a prezrela všetky veveričie hniezda. No nikde nikoho. Len kde tu zazrela veveričie mamky, ako uspávali svoje malé veveričiatka a starý veveričiak Hundroš si bafkal pred brlohom svoju fajku. Vrátila sa teda smutne do svojho domčeka a vyčerpaná si ľahla do postieľky. Ako každý večer, aj tentokrát sa poďakovala Duchovi lesa za úspešný deň a takmer okamžite tvrdo zaspala.

Veverička Mandlička

Snívalo sa jej, že bola kráľovnou všetkých veveričiek a mala nádherný hrad postavený na najvyššom a najhrubšom strome v lese. Mal množstvo miestností, z ktorej každá bola zariadená inak. V jednej boli malé kresielka z lieskovcov, iná mala steny obložené semienkami zo smrekových šišiek a v ďalšej viseli namiesto lustrov vysušené hríby. Všetky veveričky svoju kráľovnú milovali a pod jej vládou žili spokojne a šťastne, lebo sa o ne vedela vždy dobre postarať a nikdy netrpeli hladom. Bola milá a starostlivá a malým veveričkám rozdávala vždy múdre rady o tom, aké plody majú zbierať, kde ich nájdu, ale i to, pred čím a pred kým sa majú chrániť.

"Ách", vzdychla si keď sa ráno prebudila. "Kiež by to nebol iba sen. Aké by bolo krásne, mať taký hrad plný zásob jedla pre všetkých. Všetci by sme si tam spoločne užívali." Mandlička sa ponaťahovala, schrúmala jeden oriešok zo svojej komôrky a opäť, ako každé ráno, sa chystala vyraziť do lesa so svojou kapsičkou.

"Ahoj Mandlička", nakukol nesmelo do brlôžka veveričiak Oriešok. "Čo keby si dnes odložila svoju kapsičku a šla so mnou? Radi by sme ti niečo ukázali. Kým si ty prehľadávala les a zbierala zásoby, my sme vytvorili čosi úžasné", rozplýval sa Oriešok. Mandlička naňho neveriacky pozrela. Čo by už mohlo byť úžasnejšie ako jej komôrka plná takmer po strop. "Oriešok, vieš že nemám čas na hlúposti. Pozri sa, ešte mi v komôrke chýba poriadna kopa orieškov", uzemnila ho a prevesila si na plece svoju kapsičku. Oriešok sa smutne pozrel na Mandličku a cúvajúc vycupital z jej domčeka. Na konári stáli ostatné veveričky, ktoré nedočkavo čakali ako Oriešok pochodí. No keď videli jeho výraz tváre, vedeli, že veru nepochodil dobre. So sklopenými hlavami pomaly odchádzali.

Keď Mandlička vyšla von a zazrela ten smutný sprievod, uvedomila si, že prestrelila. "Hej kamaráti, počkajte! Čo ste mi to vlastne chceli ukázať?" Riško sa hneď veselo vrátil a ťahal ju za labku. "Počkáááj Oriešok, veď obaja spadneme", chichotala sa Mandlička, ale nechala sa odtiahnuť až na miesto. Keď vybehli na najvyšší strom, Mandlička takmer onemela. Pred ňou sa týčil hrad. Ten Hrad. Presne ako z jej sna. Rozšantené veveričky sa začali prekrikovať, lebo každá jej chcela ukázať, čo všetko vnútri hradu vytvorili. Mandlička neverila vlastným očiam. Malé orieškové kresielka, lustre z hríbov, steny zo semiačok. Presne ako v jej sne.

"Pozri, je tu aj komôrka na zásoby", ukazovali jej veveričky. A naozaj, komora bola taká veľká, že keby bola plná, nakŕmila by všetky veveričky v lese a ešte by ostalo aj pre iné zvieratká. Mandličku v tej chvíli niečo napadlo. "Viete čo, potrebujem vašu pomoc. Vezmite si svoje kapsičky a príďte za mnou do domčeka. Naplníme túto komoru plodmi pre celý les." Všetci kamaráti sa pustili do práce. Poprenášali do komory v hrade všetky Mandličkine zásoby a potom začali komoru plniť aj plodmi, ktoré spoločne vyzbierali v lese. Dospelé veveričky sa nestačili čudovať, že ich deti tak pilne pracujú. Popri tom sa hrávali v hrade na kráľovstvo a za kráľovnú si zvolili, no koho iného ako Mandličku.

Ani si nevšimli, že prešla jeseň a pomaly sa blížila zima. V jedno ráno sa les prebudil do veľkej bielej víchrice. Mandlička vybehla z brlôžka no hneď sa aj vrátila dnu a zabuchla za sebou dvere. "Bŕŕŕ, to je ale zima", pošúchala si labky. "Čo teraz, zima prišla akosi priskoro, veveričky si určite nestihli urobiť dôkladné zásoby", premýšľala. "Zima nezima, musím sa postarať o ostatných", povedala si rozhodne Mandlička a odvážne vyšla do bielej fujavice. Zvolala svoju radu z hradu a na jej povel všetci obehali celý les, aby každému oznámili, že na najvyššom smreku, v ich hrade, je komora plná potravy a je otvorená pre všetkých, kto si nestihol urobiť dostatok zásob.

Nuž veru, veverička Mandlička v tú zimu, vďaka svojej zodpovednosti a pracovitosti, ale i múdrosti, zachránila svojich priateľov pred hladom. Povráva sa, že v ten rok bola najtuhšia zima čo les pamätá. Odvtedy jej nik nepovedal inak ako "naša kráľovná Mandlička".


Pre VLM SR, š.p. napísala Bronislava Mareková.


Hra - Veverička Mandlička

Dokážete pomôcť veveričke Mandličke nájsť správnu cestu k oriešku? :)

NEWSLETTER

Abonnieren Sie unseren Newsletter, um keine News aus unsere Firma zu verpassen.

MILITÄRWÄLDER UND -VERMÖGEN DER SR, S.U.

Die gegenwärtigen MuV SR (VLM SR) entstanden nach der Trennung der Tschechoslowakei im Jahr 1993 mit dem Sitz in Pliešovce. Das Unternehmen entstand für den Bedarf der effektiven und ökologischen Bewirtschaftung des forst- und landwirtschaftlichen Bodens in den Militärübungsräumen der Armee der SR. Das Unternehmen wirtschaftet auf einer Fläche von 65 431 ha Waldboden mit einer jährlichen Förderung von ca. 300 000 m3. Das staatliche Unternehmen wird durch die Generaldirektion und drei Werke in Malacky, Kežmarok und Kamenica nad Cirochou gebildet.

G.D. Pliešovce
Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce

Tel.: +421 45 5306 101
Fax: +421 45 5306 102
Email: sekretariat@vlm.sk

N.L. Malacky
Zámocká 7, 901 01 Malacky

Tel.: +421 34 7954 202
Fax: +421 34 7954 205
Email: sekretariat.ma@vlm.sk

N.L. Kežmarok
Gen. Štefánika 26, 065 03 Podolínec

Tel.: +421 52 4663 601
Fax: +421 52 4663 612
Email: sekretariat.kk@vlm.sk

N.L. Kamenica nad Cirochou
Osloboditeľov 131, 067 83 Kamenica nad Cirochou

Tel.: +421 57 7590 501
Fax: +421 57 7590 500
Email: sekretariat.kc@vlm.sk

Mehr Info Einreichungen im Rahmen des Gesetzes 307/2014 BGB