In accordance with Act no. 307/2014 Online camera

MILITARY FORESTS
AND ESTATES OF THE SR, SOE

Slniečko sa dnes krásne usmieva na našich kamarátov, ktorí majú práve výlet s pani učiteľkou Sovou Vierkou. Všetci sa tešia, že nestrávia deň v školských laviciach, ale v prírode, kde budú zbierať rôzne listy zo stromov, z ktorých si spolu v škole vyrobia rozprávkový strom. Chcú si ním vyzdobiť triedu. Takto vyzdobená trieda bude určite nádherná, tešia sa zvieratká.

Macko Lacko ako veľký maškrtník sa však teší len na návrat do školy a na piknik, ktorý im pani učiteľka Sova Vierka sľúbila na zakončenie ich výletu.

Macko

Dnešný výlet je takmer na konci. Ježko Pichliačik má na svojich pichliačikoch nazbierané tie najkrajšie listy zo stromov hádam z celého lesa.

Zvieratká, dnes ste veľmi šikovné“ chválila ich pani učiteľka Sova Vierka.

Prichádza Macko Lacko, a zrazu počuť náraz a veľké BUCH! To sa náš kamarát Macko Lacko sa potkol o kameň a spadol na zem.

Lacko, čo sa stalo?“ priletela za ním učiteľka Vierka.

Lacko sa len usmial a povedal: „Nevládzem už ani len chodiť, čo som taký hladný. Mám obrovskú chuť na fajný chlebík s medíkom, ktorý mi pripravila maminka na piknik“.

Pani učiteľka Vierka sa usmiala a veľmi dobre vedela, ako rozveseliť Lacka, aby si užíval výlet a nemyslel len na piknik, ktorý bude nasledovať po ňom.

Zvieratká, poďte sem,“ zvolala pani učiteľka sova Vierka.

Za chvíľočku už Lišiak Miško, Veverička Monika, Lienka Bodka, Zajačik Ušiačik, Žabiak Kvak, Ježko Pichliačik a Macko Lacko stáli okolo pani učiteľky Sovy Vierky a boli zvedaví čo sa im chystá povedať.

Lístočky už máme pozbierané. Poobzerali sme si aj krásne kvietky na lúke,“ pri tom sa usmiala na Lienku Bodku. Vedela, že táto časť výletu sa páčila hlavne jej.

Teraz sa zahráme na bádateľov a budeme hľadať včelí úľ,“ povedala učiteľka Vierka a pozrela sa ma Macka Lacka. Vedela, že Macko Lacko si len takto užije ich spoločný výlet a zároveň si pri hľadaní úľa poobzerá aj stromčeky a kvietky, ktoré sú všade naokolo.

Tak sa vybrali a išli hľadať úľ. Pri hľadaní si prezerali krásnu prírodu. Zajko Ušiačik našiel krásnu ďatelinku, no a ako by to bolo, keby ju neochutnal? „Hmmm, to je dobrota,“ pochutnával si na ďatelinke.

Žabiak Kvak skackal po lúčke a obzeral sa, či niekde nájde aspoň maličkú mláčku, v ktorej by sa mohol trošku osviežiť. Vodu má veľmi rád.

Ježko Pichliačik bol unavený z nosenia lístkov na chrbte, a tak si na chvíľočku zdriemol v tieni vysokej trávy. Snívalo sa mu o červených jabĺčkach, predstavoval si ich krásnu vôňu a lahodnú chuť, keď sa do nich zahryzne.

Mackovi Lackovi sa už tiež zapáčil výlet. Konečne si začal všímať krásu prírody všade okolo seba. Videl zrazu pestrofarebné kvietky, počul štebotajúcich vtáčikov. Na chlebík s medíkom úplne zabudol. Teraz myslel len na to, kedy konečne nájde nejaký úľ.

V tom zrazu zbadal maličkú milučkú včielku, ako zbiera peľ z krásneho ružového kvietku.

Zatajil dych, kľakol si k nej a dával pozor, aby ju nevyplašil.

Pomyslel si: „Keď táto včielka nazbiera peľ, určite ho pôjde odniesť do úľu a ja nájdem úľ ako prvý,“ potešil sa Macko Lacko.

Potichu sledoval včielku, ako pozbierala peľ. Zrazu roztiahla krídla a vzlietla. Macko Lacko sa postavil a išiel za ňou. Ani nevedel, ako ďaleko zašli, keď zrazu pred sebou zazrel dlho očakávaný úľ. Najradšej by naň hneď skočil a vyjedol z neho všetok lahodný medík, ale vedel, že sa musí správať slušne. Tak, ako ho to učila pani učiteľka Sova Vierka.

Videl, ako včielka vletela do úľa. Čakal, kým vyletí von, chcel ju totiž poprosiť, či mu včielky dajú vyskúšať ten ich chutnučký, voňavý medík.

Ako včielka vletela dnu, Lacko zbadal pred vchodom do úľa stráže, ktoré ho strážili pred neželanými návštevníkmi.

Keďže Macko bol nedočkavý, podišiel k úľu a stráží sa slušne spýtal: „Hm, dobrý deň,“ potichučky začal Lacko, „krásne to tu vonia.“ Začervenal sa, ale odvážne pokračoval: „mohol by som Vás poprosiť, dali by ste mi ochutnať kúsok z vášho medíku?“ nesmelo dokončil vetu macko Lacko.

Včelí strážcovia sa na neho neveriacky pozreli. Neverili, že raz stretnú macka, ktorý sa vie tak pekne správať a vypýta si od nich med. Jeden zo strážcov bez slova vletel dnu za kráľovnou.

Včelia kráľovná bola tá najhlavnejšia osoba v celom úli. Keď jej strážca porozprával o milom a slušne vychovanom mackovi, ktorý čaká pre úľom, rozhodla sa, že mu dá medíku, koľko mu len bruško ráči.

Macko Lacko najskôr zo slušnosti ochutnal len trošičku. Keď zistil, aký je medík chutný, všetko čo mu včielky doniesli, skončilo v jeho brušku. Bol rád, že si konečne naplnil prázdne bruško.

Medzitým Macka Lacka hľadala celá trieda na čele s pani učiteľkou Sovou Vierkou. „Mackooo,“ volali všetci tak hlasno, ako len vedeli.

Zrazu zbadali včelí úľ a pri ňom na zemi sediaceho malého hnedého macka, ktorý vzdychal: „Au, au, moje bruško“.

Za pani učiteľkou Sovou Vierkou priletela včelia kráľovná, ktorá jej vyrozprávala, ako si od nich macko slušne vypýtal medík, ktorý mu s radosťou ponúkli. Keď si pani učiteľka Sova Vierka vypočula kráľovnú, hneď vedela, čo sa stalo. Chudáčik macko bol tak hladný, že zjedol všetko, čo jeho očká videli. Trošku ho pravdaže poľutovala, ale mu zároveň vysvetlila, že hoci má med veľmi ľúbi, musí vedieť, kedy skončiť, aby ho z neho nebolelo bruško.

Lacko, už si sa určite naučil, že nemôžeš papať a papať toľko, koľko ti do bruška vojde,“ povedala Vierka.

Macko Lacko si povzdychol: „Viem, moje bruško stále len chcelo, a teraz ma bolí. Ale už budem vedieť, že treba jesť menej, aby mi potom nebolo zle,“ dopovedal a pozrel sa na pani učiteľku Vierku.

Keď už macka bruško netrápilo, všetci sa spolu vybrali späť do školy. Každý počas výletu v prírode objavil krásne veci, ktoré si pred tým nevšimol.

Na čistinke pri škole na zvieratká čakal sľúbený piknik, ktorý im pani učiteľka Sova Vierka spolu s ich rodičmi pripravila. Zvieratká sa potešili, že si vyhladovaní po dlhej chôdzi pochutnajú na dobrotách. Každý tam mal to, čo najviac ľúbi. Macko po ceste opäť vyhladol, už ho bruško z prejedania nebolelo. Sadol si na piknikovú deku a zobral si do ruky chlebík s medíkom. Zjedol ho a povedal: „Už som plný!“ Všetci sa zasmiali, lebo túto vetu od Macka Lacka počuli prvý krát.


Pre VLM SR, š.p. napísala Eva Koleničová Slúková.


Nájdi 5 rozdielov


Nájdi 5 rozdielov

Z času na čas zíďte z vyšliapaného chodníka a straťte sa v lese. Môžete si byť istí, že nájdete čosi, čo ste predtým nikdy nevideli.

/ Alexander Graham Bell /

MILITARY FORESTS AND ESTATES OF THE SLOVAK REPUBLIC, SOE

The state-owned enterprise (SOE) with the seat in Pliešovce was founded after the splitting of Czechoslovakia in 1993. The company was established to saturate the needs for the effective and ecological forest and farmland management on the military training areas of Slovakia. The company manages the area of 65 431 ha of forest land with an annual timber extraction of about 300,000 m3. State-owned enterprise (SOE) consists of Directorate General and three branch offices based in Malacky, Kezmarok and Kamenica nad Cirochou.

G.D. Pliešovce
Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce

Tel.: +421 45 5306 101
Fax: +421 45 5306 102
Email: sekretariat@vlm.sk

B.O. Malacky
Zámocká 7, 901 01 Malacky

Tel.: +421 34 7954 202
Fax: +421 34 7954 205
Email: sekretariat.ma@vlm.sk

B.O. Kežmarok
Gen. Štefánika 26, 065 03 Podolínec

Tel.: +421 52 4663 601
Fax: +421 52 4663 612
Email: sekretariat.kk@vlm.sk

B.O. Kamenica nad Cirochou
Osloboditeľov 131, 067 83 Kamenica nad Cirochou

Tel.: +421 57 7590 501
Fax: +421 57 7590 500
Email: sekretariat.kc@vlm.sk

Read more In accordance with Act no. 307/2014