In accordance with Act no. 307/2014 Online camera

MILITARY FORESTS
AND ESTATES OF THE SR, SOE

"Haa! Nikto z vás nemá taký nádherný pichliač ako ja! Som ten najkrajší a najúžasnejší ježko v tomto lese! A keby len v lese! Som najkrajší na celom svete!"

Sotva sa s prvými lúčmi začali prebúdzať všetky lesné zvieratká, ježko Miško už stál v plnej kráse uprostred čistinky a pútal na seba, ako každý deň zrána, pozornosť. Ježko Miško bol v čomsi neobvyklý. Mal totiž, na rozdiel od všetkých bežných ježkov, priamo uprostred chrbta jeden nádherný, výnimočne dlhý a zaujímavo sfarbený pichliač. Bol naň veľmi hrdý.

Na tom by nebolo nič zlé, keby sa s tým pichliačom deň čo deň nevychvaľoval po celom lese a neurážal pritom ostatných, podľa neho úplne "obyčajných" ježkov.

"Si presne taký istý ako my!", bránila sa maličká Kvetinka, jedno z najmladších ježiat. "Akurát máš jeden pichliač dlhší!" Ostatné ježiatka sa pridali. "Áno, si presne taký istý ako my, tak sa stále nechvastaj tým jedným pichliačom." Miško si ich ale vôbec nevšímal. Vrhol na zvieratká pohŕdavý pohľad a pyšne odkráčal do svojho domčeka, ktorý si urobil medzi koreňmi stromu a poprikrýval ho lístím a machom.

"Nebudem ich počúvať", pomyslel si. "Iba mi závidia môj pichliač". V domčeku sa začal zvŕtať pred zrkadlom, ktoré mal nevedno odkiaľ. Povráva sa, že mu ho doniesla Straka Radka. No nech už ho mal od kohokoľvek, bol to jeho najobľúbenejší kúsok v domčeku. Stál pred ním takmer neustále a zdá sa, že jeho odraz v zrkadle mu bol najlepším a azda aj jediným priateľom. Keď sa však zotmelo a v domčeku osamel, lebo sa už v zrkadle nevidel, zosmutnel. Často spoza dvierok z kôry stromu načúval, ako sa jeho ježí druhovia vonku hrajú a smejú, len on bol príliš hrdý na to, aby sa k nim pridal. Nebude sa predsa zahadzovať s "obyčajnými" ježkami. Jedinou útechou mu bola predstava, že zajtra opäť vyjde slniečko a on sa zas bude môcť pochváliť svojim pichliačom. "Dobrú noc, zrkadielko, dobrú noc kamarát Miško", zaželal svojim priateľom a pobral sa do pelieška.

Ježko Miško

"Toto jablko si vezmem ja, som najstarší!". "Nie, vezmem si ho ja, ja som ho našla!". Prekrikovali sa neďaleko domčeka ježka Miška 4 malé ježatá. Hádka prebudila Miška z tvrdého spánku. Opatrne vystrčil hlavu von a uvidel ježiu rodinku, ako sa nadrapujú o jabĺčko. "Nevezme si ho nik!", kričala mama ježica na deti. "Je príliš veľké a ťažké, mohli by ste si ublížiť", zavelila. Drobci sa tak museli uskromniť s menšími jabĺčkami. Každý si na chrbát nastokol po jednom jablku a svorne odkráčali poodnášať domov zásoby na zimu.

Miško namosúrený vybehol z domčeka."Čo sa to tu....." ani nedopovedal. Úplne totiž zabudol, že nastalo "jablkobranie." Deň, kedy si ježkovia robia zásoby na zimu. Tak rýchlo ako mu len krátke nôžky dovolili sa rozbehol k neďalekej jabloni, z ktorej začali opadávať prvé jablká.

"Stop!", skríkol. "Všetci položte tie jablká na zem. Ja si budem vyberať ako prvý! Som najkrajší a najúžasnejší ježko v celom lese a preto mám právo prvého výberu."

Malé ježatá so strachom položili jablká na zem a vyplašene sa dívali, čo sa bude diať. Ježko Miško sa začal dôležito prechádzať pomedzi popadané jablká, ale žiadne sa mu nezdalo dosť dobré pre takého výnimočného ježka, akým si myslel že je. Až napokon obďaleč zazrel to prekrásne veľké a červené jablko, o ktoré sa naťahovali 4 súrodenci a zobudili ho krikom a hádkou. Všetci ježkovia, malí i veľkí čakali, čo urobí. Nik sa totiž neodvážil naložiť si na chrbát také veľké jablko. Až na ježka Miška.

"Toto je najväčšie a najkrajšie jablko. Je také krásne ako ja a preto si ho vezmem", povedal a pomaly, aby sa pred všetkými ukázal so svojim pichliačom, sa k nemu približoval. Malá Kvetinka bola veľmi múdra a ako jediná sa odvážila povedať: "To jablko by som na tvojom mieste nechala tam kde je. Je príliš veľké a ťažké, mohol by si si ublížiť". "Áno, má pravdu", pridali sa starší ježkovia. "Na tvojom mieste by sme to nerobili". Ale to Miška ešte viac povzbudilo. "Slabosi", pomyslel si Miško a nastokol si jablko na svoj veľký pichliač. Všetko osadenstvo na lúke ho sledovalo so zatajeným dychom. Miško mal skvelý pocit. Veď bol opäť stredobodom pozornosti a o to mu šlo za každých okolností. Hrdo kráčal so svojim vzácnym nákladom k domčeku, a aj keď sa mu malé nôžky podlamovali, nedal na sebe nič znať.

Tesne pred domčekom už naozaj nevládal a chtiac - nechtiac sa potkol o kameň. Stratil rovnováhu a ťažké jablko ho prevalilo nabok. V snahe postaviť sa opäť na nohy sa jablko prevážilo a ..... na chrbte zacítil ostrú bolesť a začul nepríjemné prasknutie. Jabĺčko sa mu skotúľalo z chrbta spolu s odlomeným pichliačom.

Zvieratká ako na povel zhíkli a potom v lese zavládlo hrobové ticho. Všetci sa dívali na úbohého Miška. Ten sa nezmohol ani na slovo. Zahanbený a ubolený sa odplazil do domčeka a zabuchol za sebou dvere. "Hlúpe jablko! Prečo bolo také veľké a ťažké!? A ten kameň. Prečo mi stál v ceste? Nikdy predtým som si ho tam nevšimol!", bedákal Miško a obzeral sa v zrkadle. "Čo len teraz so mnou bude? Stal som sa obyčajným ježkom. Nik už o mňa ani len nezakopne. Ako sa ukážem ostatným na oči? Veď sa mi budú smiať. Aha, ide obyčajný ježko, Miško nemehlo", predstavoval si všetky tie škodoradostné tváre. Zúfalý Miško 3 dni nevystrčil z domčeka ani len ňufáčik. Veď načo aj. Bol už len obyčajný ježko bez pichliača a bez hrdosti..... a aj bez jabĺčka. Zrkadlo šmaril o zem. Rozbilo sa na márne kúsky. Už ho nepotreboval. Už v ňom nemal čo obdivovať.

Na tretí deň začul klopkanie na dvere. "Choďte preč, nechcem nikoho vidieť!", kričal. No klopkanie neustávalo. To malá Kvetinka vytrvalo klopala a nedala sa odbiť. Napokon sa dvere jemne odchýlili. Miško schovával zničený chrbát a vonku vystrčil len hlavu. "Čo chceš!", zrúkol na Kvetinku. "Pre nikoho nie som doma", povedala a chcel zabuchnúť, ale Kvetinka sa nedala odbiť. "Len som sa prišla opýtať, či niečo nepotrebuješ. Možno si hladný alebo ťa bolí chrbátik?, spýtala sa nesmelo. "Priniesla som ti kúsok jabĺčka." Miško už bol naozaj veľmi hladný. "Tak poď dnu," rezignovane pozval Kvetinku do domčeka, v ktorom nikdy nikto okrem Miška samého nebol. Kvetinka sa usadila k stolu a ticho pozorovala ako Miško hltavo chrúmal jabĺčko.

Keď dojedol, vyčaril na ňu ten najkrajší úsmev. "Stále si rovnako pekný ježko Miško, aj keď už nemáš svoj pichliač. Poď sa s nami hrať. Všetkým nám chýbaš." "Naozaj?", opýtal sa nesmelo Miško. "Naozaj", odvetila Kvetinka a vytiahla ho von z domčeka. Vonku už stáli všetci ježkovia a nedočkavo čakali, či sa Kvetinkina misia vydarí.

Keď tam Miško zbadal všetkých druhov, zahanbene sklonil hlavu a povedal: "Všetkým sa vám za svoje správanie ospravedlňujem. Nie som nijako výnimočný a bol som hlúpy, keď som si myslel, že jeden pichliač mi dáva právo sa nad vami vyvyšovať. Prepáčte mi". Všetky zvieratká začali veselo tlieskať a Miška objímali a priateľsky potľapkávali. A tak sa Miško konečne zas cítil šťastný. A o to predsa ide, však kamaráti? :)


Pre VLM SR, š.p. napísala Bronislava Mareková.


Omalovanka - Miško Chrapúň

Po krásnej rozprávke si nezabudnite vymaľovať svojho Miška Chvastúňa tak, ako ste si ho predstavili počas čítania tejto rozprávky. Pomôcť si ale môžete aj vyfarbenou predlohou. :)

ACTUAL INFORMATION

Subscribe to our newsletter mailing list and always receive updates on our organization in advance.

MILITARY FORESTS AND ESTATES OF THE SLOVAK REPUBLIC, SOE

The state-owned enterprise (SOE) with the seat in Pliešovce was founded after the splitting of Czechoslovakia in 1993. The company was established to saturate the needs for the effective and ecological forest and farmland management on the military training areas of Slovakia. The company manages the area of 65 431 ha of forest land with an annual timber extraction of about 300,000 m3. State-owned enterprise (SOE) consists of Directorate General and three branch offices based in Malacky, Kezmarok and Kamenica nad Cirochou.

G.D. Pliešovce
Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce

Tel.: +421 45 5306 101
Fax: +421 45 5306 102
Email: sekretariat@vlm.sk

B.O. Malacky
Zámocká 7, 901 01 Malacky

Tel.: +421 34 7954 202
Fax: +421 34 7954 205
Email: sekretariat.ma@vlm.sk

B.O. Kežmarok
Gen. Štefánika 26, 065 03 Podolínec

Tel.: +421 52 4663 601
Fax: +421 52 4663 612
Email: sekretariat.kk@vlm.sk

B.O. Kamenica nad Cirochou
Osloboditeľov 131, 067 83 Kamenica nad Cirochou

Tel.: +421 57 7590 501
Fax: +421 57 7590 500
Email: sekretariat.kc@vlm.sk

Read more In accordance with Act no. 307/2014