Podnety podľa zákona 307/2014 Z.z. Online kamera

VOJENSKÉ LESY
A MAJETKY SR, Š.P.

Zaletelo raz jedno semienko púpavy k lesu, jemne sa vznieslo na čistinku a uvelebilo sa v zemi. Prešiel nejaký čas a zo semienka vyrástla krásna veselá púpava. Vlastne – všetky ostatné púpavy bývajú veselé, ale táto – hm, no, bola to nespokojná púpava. Kam vetrík fúkol, tam sa nahla, no žltú hlávku mala stále sklonenú.

Deň za dňom sa striedali, púpava na čistinke ale zostávala rovnaká. Ba, naokolo pribudlo veľa ďalších púpav, veselo si tancovali s trávou a vietor sa im nežne prihováral, no tá jedna smutná sa z ničoho netešila. Blízko čistinky, pod stromom, býval mach. Ani ten nebol ktovieako veselý. Mach túžil po slniečku, nechcel byť v tieni stromu. Ako sa tak túžobne díval na čistinku zaliatu slnkom, všimol si našu smutnú púpavu. A hádajte čo? Zaľúbil sa do nej. Zdala sa mu taká krásna, žiarivá, akoby jej slniečko požičalo všetku svoju nádheru.

Ach, tá krásna púpava má ale šťastie,“ pomyslel si mach, „zasadená v tráve, každý deň sa môže dívať na nebo a šantiť sa s ostatnými kvetmi a ja tu čupím pod stromom.

Keby len púpava vedela, že sa na ňu niekto tak zaľúbene díva! No ona nič netušila, len sa ďalej znudene opierala o steblo trávy. Prešlo slniečko cez oblohu a chýbalo málo, aby zapadlo, keď sa mach rozhodol, že sa púpave prihovorí.

Motýlik

Haló, smutná púpava,“ zašepkal potichu mach. Púpava sa však ani neobzrela. Skúsil to ešte raz. Iste ho počula, len sa jej nechce rozprávať: „Haló, smutná púpava, otoč sa.“ Púpava len hodila očkom k stromu, no neodpovedala. Machu dochádzala trpezlivosť, tak zakričal hlasnejšie: „Hej! Púpava! Viem, že ma počuješ!“ Celá čistinka sa rozchichotala. Steblu trávy sa tiež zunovalo podopierať púpavu a tak do nej drgla: „No táák! Púpava, mala by si byť zdvorilejšia.

Púpava sa teda konečne otočila k machu: „Ahoj mach, prečo sa chceš so mnou tak veľmi rozprávať?

No, hm, si nádherná. A tak trochu ti závidím, že môžeš byť na slniečku. No ty si aj tak smutná. Chcel som sa ťa spýtať, čo ti chýba?“ osmelil sa do reči mach.

Púpava sa chvíľu okúňala, no napokon predsa len prezradila: „Možno sa ti to bude zdať smiešne, ale ja veľmi túžim byť fialkou. Fialky sú také roztomilé, nežné a majú nádhernú farbu. A ja som taká, no, celá žltá a strapatá.

Mach nemohol tomu uveriť: „Púpava, čo to počujem? Ja by som tak rád rástol pri tebe. Musím, sa ti s niečím priznať.“ A rozpovedal púpave, že ani on nie je veľmi šťastný, že musí žiť pod stromom. Celý večer sa rozprávali, smiali. Púpava hovorila machu o tom, aké je to bývať na čistinke pod slnkom a mach zasa rozprával veselé príhody o mravcoch, ktoré k nemu občas prišli na návštevu. A každý ďalší deň sa zrazu púpava zobúdza rozradostená, pretože mala skvelého kamaráta. Dokonca otočila hlávku k slnku a vychutnávala si príjemné dni, občas prehodila slovo s ostatnými púpavami, dokonca sa osmelila osloviť aj zbožňované fialky.

V jeden večer zaspávala, keď tu zasa počuje: „Púpava, spíš?

Nespím,“ usmiala sa na mach do tmy.

Vieš, že si najkrajšia spomedzi všetkých púpav? Aj slniečko sa na teba rado díva. Som rád, že si vyrástla práve tu.

Mach, ty si ale milý. Aj ja som rada, že mám takého skvelého kamaráta ako si ty,“ odvetila.

Mach aj púpava túžili po tom, čo nemali, aj keď každý z nich mal toho veľa. Mach sa nikdy nenudil a púpava zasa mala každý deň slnko. Až v tento večer obaja prišli na to, že to najlepšie, čo mohli mať, už majú. Aj keď najprv púpava túžila byť fialkou, mach ju každý deň zahŕňal obdivom a tak zistila, že je vlastne každý kvietok krásny, ibaže svojim spôsobom. A mach? Ten zistil, že sa mýli. Myslel si, že musí byť na čistinke, aby mal slnko. A pritom jeho slnkom bola nádherná strapatá púpava.


Pre VLM SR, š.p. napísala Janka Kovková.


Čítali ste rozprávku pozorne? Potom určite nebudete mať problém rozlúštiť, čo sa nachádza na obrázkoch. Čo je na obrázkoch?


_ _ CH

Mach

P_ _ A _ _

Púpavy

F_ _ _ _ Y

Fialky

_ _ _ _ M _

Stromy

_ _ Á _ A

trava

Z času na čas zíďte z vyšliapaného chodníka a straťte sa v lese. Môžete si byť istí, že nájdete čosi, čo ste predtým nikdy nevideli.

/ Alexander Graham Bell /

VOJENSKÉ LESY A MAJETKY SR, Š.P.

Súčasné VLM SR vznikli po rozdelení Československa v r. 1993 so sídlom v Pliešovciach. Podnik vznikol pre potreby efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských výcvikových priestoroch armády SR. Podnik aktuálne hospodári na výmere 65 431 ha lesnej pôdy s ročnou ťažbou cca 300 000 m3. Štátny podnik je tvorený generálnym riaditeľstvom a tromi závodmi v Malackách, Kežmarku a Kamenici nad Cirochou.

g. r. Pliešovce
Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce

Tel.: +421 45 5306 101
Fax: +421 45 5306 102
Email: sekretariat@vlm.sk

o. z. Malacky
Zámocká 7, 901 01 Malacky

Tel.: +421 34 7954 202
Fax: +421 34 7954 205
Email: sekretariat.ma@vlm.sk

o. z. Kežmarok
Gen. Štefánika 26, 065 03 Podolínec

Tel.: +421 52 4663 601
Fax: +421 52 4663 612
Email: sekretariat.kk@vlm.sk

o. z. Kamenica nad Cirochou
Osloboditeľov 131, 067 83 Kamenica nad Cirochou

Tel.: +421 57 7590 501
Fax: +421 57 7590 500
Email: sekretariat.kc@vlm.sk

Viac o štátnom podniku Podnety podľa zákona 307/2014 Z.z.